19 apr Literárna súťaž pre deti a poruchy príjmu potravy
S Jankou sme pracovali na téme poruchy príjmu potravy. Práve v tom čase zaregistrovala, že v Oravskej knižnici Antona Habovštiaka prebieha literárna súťaž pre deti základných škôl. Deti mali za úlohu dokončiť text, v ktorom sa malí anjelíci prizerajú, ako babka pečie buchty, tešia sa ne, no pri dohadovaní sa o tom, kto ich ochutná prvý, sa začnú jeden druhému posmievať pre bacuľaté líčka alebo bruško…
A tak sme sa rozhodli k tomuto textu krátko vyjadriť a poslať ho riaditeľovi knižnice. Na náš text nám rýchlo odpovedal v tom zmysle, že v budúcnosti budú k výberu textov pristupovať vedomejšie. Sme rady, že sme k niečomu zmysluplnému prispeli.
(na konci uvádzam aj linky na súťaž a znenie textu, tiež odpoveď pána riaditeľa Mgr.Art. Romana Večereka)
Znenie nášho listu:
Poruchy príjmu potravy a literárna súťaž – čo majú spoločné?
Marec 2021, Mgr. Monika Reitšpís, Mgr. Jana Randa
Na prvý pohľad témy, ktoré spolu nesúvisia. Možno však trochu áno.
Pod poruchy príjmu potravy ako mentálna anorexia a mentálna bulímia sa podpisuje viacero faktorov, od vrodenej zraniteľnosti, cez rodinné prostredie až po spoločenský kontext. A do toho posledného spadajú aj literárne súťaže.
V druhej polovici dvadsiateho storočia sa prudko zvýšil výskyt porúch príjmu potravy a začiatkom dvadsiateho prvého tento trend pretrváva. Je nepochybné, že to aký postoj k telu zaujmú médiá a spoločenské autority, ktoré v danej dobe formujú spoločenský diskurz, veľmi silne ovplyvňuje deti. A to nie iba deti, pre ktoré by chudnutie bolo zdravé, omnoho častejšie sú to deti, ktoré sa zdravo vyvíjajú, majú primeranú váhu a nemajú žiadnu zdravotnú indikáciu na chudnutie.
Ideál štíhlosti útočí na deti a dospievajúcich z rôznych strán. Z médií, z rodiny, od rovesníkov, aj z učebníc, ktoré rozmanitosť nie vždy dostatočne odzrkadľujú. Zdá sa nám preto ako veľmi nevhodný výber textu literárnej súťaže, ktorú organizovala Oravská knižnica Antona Habovštiaka v roku 2021. V texte sa malí anjelíci vysmievajú jeden druhému kvôli „guľatému brušku“ a „mäkkučkým líčkam.“ Nechať deti vo veku, kedy si formujú vzťah k svojmu telu, aby samé pokračovali v príbehu, ktorý začína zosmiešňovaním na základe formy tela, nezachráni ani to, že postavičky sú anjelíci… Takéto označenia môžu prispievať k zvyšovaniu nespokojnosti detí so svojim telom, potenciálne aj k odmietaniu primeraného príjmu potravy, a teda k rozvoju porúch príjmu potravy už na prvom stupni ZŠ.
Vieme, že za výberom textu bol dobrý zámer pripraviť pre deti podnetnú aktivitu. Chceme však upozorniť na vedľajší efekt, ktorý texty ako tento môžu mať – nechtiac prispieť k tomu, že deti budú nespokojné so svojimi vlastnými líčkami a bruškami, hoci tie sú úplne v poriadku a ak nie, mal by s nimi o tom citlivo hovoriť im blízky dospelý, najčastejšie rodič.
Nechceme ani povedať, že by bol zlý výber témy. Vnímanie vlastného tela a nároky naň sú dnes veľmi aktuálnou témou. Dôležitou otázkou je však, AKO o nej s deťmi hovoriť. Mali by sme hovoriť jazykom detí a to tak, aby sme kultivovali ich vnímanie rozdielností, aby sme ich podporili v ich vlastnej zvedavosti pri skúmaní otázok okolo ich tela, aby sme im nepredkladali hotové riešenia a jednoznačné postoje, najmä nie tie zdôrazňujúce ideál štíhlosti. Deti úplne prirodzene preberajú postoje autorít a dôležitých ľudí, kultivujme preto aj sami seba, či už ako rodičia alebo vzdelávatelia. Pozrime sa do zrkadla a odpovedajme si na otázku, aký je náš vzťah k vlastnému telu, ako sa prijímame a čo o vzťahu k telu chceme naše deti naučiť. Pravdepodobne chceme, aby zdravú stravu a pohyb vnímali ako normu a radosť, nie ako spôsob chudnutia, teda trestu za obezitu. A chceme, aby im radosť robilo aj dať si občas sladkosť alebo buchtu.
Pri zadávaní súťaží, ale hlavne pri výbere knižiek, či už do domácej alebo do verejnej knižnice, je dobré reflektovať, aké formy ľudského tela a akým spôsobom sú v nich zobrazované. Či sa napríklad objavuje aj hrdina či hrdinka, ktorý majú silnejšiu postavu a nie je to predmetom posmechu ani hlavnou témou príbehu. To by mnohým deťom pomohlo prijímať svoje telo také, aké je.
Jana Randa, Centrum inkluzívneho vzdelávania – www.inklucentrum.sk
Monika Reitšpís, klinická psychologička a psychoterapeutka
Odkaz na súťaž:
Odkaz na text:
Odpoveď riaditeľa knižnice:
Dobrý deň pani Jana Randa, pani Monika Reitšpís,
ďakujeme za Váš list a upozornenie. Vážime si Váš postreh a je nám ľúto, že pri plánovaní literárnej súťaže uniklo našej pozornosti práve možné zlé interpretovanie textu. Pravdou je, že sme plne dôverovali autorke textu, renomovanej slovenskej spisovateľke pre deti, ktorej texty sú veľmi obľúbené práve u detských čitateľov. Priznávame, že sme prehliadli detaily v texte, ktoré by mohli krehkej detskej duši ublížiť. Aj preto si vážime, že ste práve Vy boli obozretné a upozornili nás v dobrej viere na tento nie zanedbateľný fakt.
Mrzí nás to o to viac, že s detskými čitateľmi pracujeme nielen ako s čitateľmi, ale aj ako s deťmi, ktoré sú v dnešnej neľahkej dobe vystavované rôznym nástrahám. V budúcnosti si určite dáme väčší pozor na to, čo čitateľom ponúkame a veríme, že aj vďaka Vám sa nám podobne faux-pas už nestane.
Ešte raz ďakujeme za Váš postreh, aj za to, že sledujete naše aktivity, ktoré sú vždy dobre mienené.
S pozdravom,
Mgr.Art. Roman Večerek