25 apr Prečo je dôležité zaoberať sa psychotraumou?

Mnoho klientov prichádza na prvé sedenie so psychológom s logickou otázkou – Na čo sa mám zaoberať svojimi bolestivými skúsenosťami, keď mi to spôsobuje iba ďalšie utrpenie? Na čo je dobré rýpať sa v ranách a prisypávať do nich soľ? Je to úplne oprávnená otázka, ktorá si zasluhuje od nás psychológov dobrú odpoveď.

Zaoberať sa témami, ktoré sú pre nás bolestivé, ako napríklad strata blízkych osôb, nevera v manželstve, traumatické zážitky z detstva, či existenciálne úzkosti, môže byť skutočne bolestivé, avšak môže to viesť k novému pohľadu na tieto zážitky a naučiť nás to novým spôsobom zvládania.

Rozprávať sa o ťažkých zážitkoch niekedy nie je s kým. Ľudia v našom okolí často nevedia, ako sa ku nám majú správať vo chvíli, keď sme smutní, a preto sa nám radšej vyhýbajú. A pritom je to často katarzia, vyplavenie našich emócií spojené s vypovedaním traumatického zážitku, ktoré v týchto chvíľach potrebujeme, aby sa nám uľavilo. Práve odžitie si bolestivých emócií je základným predpokladom toho, aby sme na svoju traumu mohli získať nový pohľad, aby sme ju mohli zapracovať do svojho životného príbehu, s ktorým je pre nás možné ďalej plnohodnotne existovať.

Výskumy však naznačujú, že len vyrozprávať sa nepomáha. Možno si spomeniete na to, ako ste o bolestivých zážitkoch hovorili kamarátke, mame, známym, hovorili ste o nich hodiny a hodiny, no i tak sa Vám neuľavilo. A pýtate sa, tak na čo je to dobré? Čo viac mi môže ponúknuť odborná pomoc?

A dôležité je práve to, že pri vyrovnávaní sa s traumami musíme ísť trochu ďalej. Pre zlepšenie nášho psychického stavu je dôležité nové prerámcovanie udalosti a jej dôsledkov. Stáva sa nám totiž často, že sa zacyklíme v ťažkých zážitkoch spojených s tým, čo nás tak negatívne ovplyvnilo a nedokážeme nájsť cestu z tohto bludného kruhu myšlienok a trpkých pocitov. Na to, aby sme sa od nich mohli odpútať, potrebujeme pochopiť to, čo nás postihlo. Stáva sa, že aj keď máme pocit, že so svojou minulosťou sme úplne vyrovnaní, zrazu sa ocitneme v situácii, ktorá nás hlbokým spôsobom zasiahne a my úplne presne nerozumieme prečo. A to je práve to, čo je liečivé – nielen uvoľniť emócie, ale aj akceptovať ich zmysel, priradiť im význam. Ukazuje sa, že zmeny v takomto prípade nastávajú aj na úrovni nášho nervového prenosu, ktorý je do veľkej miery zodpovedný za to, ako sa vo svete máme.

Možnosť porozumieť a vyrovnať sa s minulosťou je našou cestou k slobode v prítomnosti.